Z histórie výroby chladničiek v Calexe v Zlatých Moravciach

29.7.2013, Ing. Benedikt Manek

Ing. Benedikt Manek, čestný člen SZ CHKT, Zlaté Moravce †

l. Úvod

Dnes, keď Nový Calex zápasí o prežitie, len málokto si spomenie, že v tomto roku (v roku 2000) uplynulo 50 rokov od začiatku výroby chladničiek v Zlatých Moravciach. Výrobky Calex spoľahlivo slúžia skoro v každej rodine v celom bývalom Československu. Stali sa symbolom kvality a životnosti výrobku. Chladničky Calex dali meno nielen továrni v ktorej vznikali, ale šírili aj um technikov a zručnosť robotníkov doma i v zahraničí. Meno neznámeho, malého mestečka sa rozletelo do celého sveta.

Touto spomienkou na minulé udalosti, chceme pripomenúť prácu predošlých generácií, tvorcov výrobkov Calex. Kolektívy konštruktérov, technológov a ostatných pracovníkov zostávali väčšinou v anonymite a o ich práci sa nehovorilo aj napriek tomu, že vytvorili neuveriteľne spoľahlivé výrobky. Záruku na funkciu po dobu päť rokov si dovolilo poskytnúť len niekoľko špičkových svetových firiem a v bývalom Východnom bloku, kam vtedy Československo patrilo, vôbec nikto. Dlhodobá záruka si vyžadovala značné finančné prostriedky, v niektorých rokoch aj vyše jednosto miliónov korún. Táto suma však nikdy neprekročila garančné náklady zahrnuté v cene výrobkov a bola vo väčšine rokov zdrojom zisku pre Calex aj napriek prosperite Kovoslužby Praha, ktorá opravy vykonávala. Účtovne garančné náklady zaradili do strát z výroby a následkom toho Calex niekoľkonásobne prevýšil straty vo všetky podnikoch Federálneho ministerstva strojárstva. Preto sa často stával terčom "pozornosti" inšpekčných orgánov a ich šikanovania. "Úspešní" revizóri nebrali do úvahy spoľahlivosť výrobkov, zisky z garančného fondu. Svoje ostrie neobjektívne zameriavali voči Calexu a najmä proti technikom z vývoja. Technici, tvorcovia technického pokroku a rastu podniku boli najviac vykorisťovanou skupinou v nielen v Calexe, ale v celej vtedajšej spoločnosti. Práve táto skupina pracovníkov zabezpečovala výstavbu, rozvoj výroby podniku a jeho výrobkov. Zabezpečili tým prácu pre tisíce pracovníkov. Calex poskytol v čase maximálnej výroby prácu vyše 5.500 zamestnancom priamo v Zlatých Moravciach a okolo 18.000 pracovníkom v kooperačných podnikoch v celej bývalej Československej republike. Pri písaní týchto čriepkov z histórie Calexu budeme venovať pozornosť práci tejto skupiny technických pracovníkov, ako vďaku za to čo pre nás vykonali. Ich úsilím a umom koncentrovaným do dvoch slov sa hrdí súčasný Nový Calex: "GENERÁCIE KVALITY". Všetkým chceme vysloviť vďaku, spomenutým i tým neznámym nielen za vybudovanie Calexu, ale aj za prebudovanie mesta Zlaté Moravce, z ktorého sa stal jeden z najkrajších kútov na Slovensku. Ešte raz, ďakujeme.

2. Čo predchádzalo?

V zakladacej listine Továrne na chladničky, národný podnik, Zlaté Moravce, číslo 393 zo dňa 9. septembra l950 minister hospodárstva ČSR mimo iné píše:

" Ku dňu 11. januára l950 začleňujem do národného podniku Továreň na chladničky z majetkovej podstaty Závodov 29. augusta n.p. závod vo výstavbe v Zlatých Moravciach s jeho hospodárskym príslušenstvom. "

Dnes už len málokto si spomína na začiatok výstavby závodu a aj v podnikovej literatúre sa uvádza len jednou vetou:

" Dňa 10. júla l949 položili základný kameň výstavby nášho závodu s určením, aby vyrábal pre podnik Závody 29. augusta v Partizánskom obuvnícke stroje."

To je všetko, čo sa o tejto dobe dočítame.

Podrobnejšie o výstavbe Strojárskeho závodu a jeho zameraní uvádzame zo zachovaných spomienok Jána Nevína, ktorý bol odchovancom Baťovej školy v Zlíne a v Baťovanoch (terajšie Partizánske). Pracoval ako obchodný zástupca firmy Baťa v Latinskej Amerike, od začiatku sa zúčastňoval na výstavbe závodu v Zlatých Moravciach a zostal mu verný počas svojej aktívnej činnosti, ktorú ukončil koncom sedemdesiatych rokov. V závere pracoval na financovaní technického rozvoja.

Strojársky závod v Zlatých Moravciach Závody 29. augusta Partizánske (predtým BAŤA Baťovany), ktorého základný kameň položili za dramatických udalostí bol určený na výrobu obuvníckych strojov, pásov, výrobných liniek a automatizačných prvkov - robotov na výrobu obuvi. Výroba bola určená pre Baťové závody a zároveň pre ovládnutie európskeho trhu v oblasti obuvníckych strojov a zároveň bola snaha zaujať vedúce postavenie na svetovom trhu. To bol pôvodný zámer Baťových projektantov. Uvedenému zámeru zodpovedala aj predpokladaná rozloha Strojárenského závodu. Závod sa mal rozprestierať od železničnej stanice Zlaté Moravce - Mesto až po koniec Robotníckej ulice, vrátane plochy terajšieho Zimného štadióna, na ľavom brehu Zlatňanky. To predstavovalo najmenej desať násobok súčasnej rozlohy Calexu.

Veľkolepý zámer postavili špecialisti pre Strojársky závod. Lokalitu Zlatých Moraviec vybrali aj napriek tomu, že vtedajšie obyvateľstvo bolo vzdialené od strojárskych profesií. To však nebol hlavný problém. Vlastniť kúsok pôdy vo vtedajšich Zlatých Moravciach znamenalo zabezpečenie rodiny pred hladom. Strojársky závod sa mal stavať na najúrodnejšej pôde. Vlastníci nechceli svoje polia predať a preto sa aj predlžoval termín začiatku výstavby Strojárskeho závodu, aj napriek tomu, že výrobné haly boli zabezpečené v Rakúsku, ako trofejný materiál po 2. svetovej vojne. Prvá hala sa tam začala demontovať. Medzitým prišlo k znárodneniu Baťových závodov a na Slovensku z nich vznikli Závody 29. augusta v Partizánskom. Nový podnik sa zámeru v Zlatých Moravciach nevzdal, len ho korigoval na novovzniknuté podmienky. Aj korigovaný zámer presahoval zastavanú plochu dnešného Calexu. Ohraničovala ho železničná stanica a na druhej strane rodinné domky, ktoré sa začali stavať súčasne so závodom.

Po skončení žatvy, dňa l0. júla l949, položil základný kameň Strojárskeho závodu v Zlatých Moravciach riaditeľ Závodov 29. augusta n.p., známy partizánsky veliteľ Josef Trojan, za protestu zlatomoraveckých vlastníkov pôdy. Len s veľkou dávkou trpezlivosti, šikovnosti bývalých zamestnancov BAŤU, ale najmä s tieňom blížiacej sa kolektivizácie pôdy do družstiev sa podarilo uspokojiť vlastníkov pôdy, prísľubom zamestnania v novom závode. Tento prísľub bol mnohonásobne prekročený a nielen u vlastníkov pôdy.

Výstavba začala veľmi rýchlo. Namontovala sa prvá trofejná hala (dnešná hala č. l) stavala sa kotolňa, pomocné stavby, prístavok pre 2. halu a prvých 5 rodinných domkov na okraji závodu. Medzinárodná situácia sa však komplikovala a preto bol dovoz druhej haly a ďalších l3 hál okupačnými úradmi v Rakúsku zastavený. Pomerne dlhý čas stál prístavok pre druhú halu osamotene a za ním len kukuričné pole, až do času novej vlny výstavby. Strojársky závod začali stavať špecialisti, odchovanci Baťovej školy. Niektorí sa vrátili do Partizánskeho, ale časť z nich sa natrvalo usadila v Zlatých Moravciach a významne sa podieľali na rozvoji Calexu. Z nich najznámejší boli Ján Nevín, Vojtech Šurda, Ladislav Barniak, Karol Strnádek, Štefan Baran, Viliam Holička a iní.

V tom období začala studená vojna. Československo sa stalo súčasťou Východného bloku, v ktorom bolo krajinou s najrozvinutejším strojárskym priemyslom. Do bývalých zbrojoviek sa začal navracať pôvodný výrobný program. Preto musela výroba chladničiek a motocyklov v Považských strojárňach n.p. Považská Bystrica uvoľniť cestu obnovujúcej sa zbrojnej výrobe.

V novej medzinárodnej situácii sa stal investičný zámer Strojárskeho závodu v Zlatých Moravciach očividne nereálny a bolo mu potrebné stanoviť nový výrobný program. Ústredná plánovacia komisia Praha spolu s Ministerstvom hospodárstva Praha rozhodli, že do Strojárskeho závodu v Zlatých Moravciach, v tom čase vo výstavbe, sústredia všetku výrobu zariadení ukončujúcich chladiacu reťaz pri výrobe, skladovaní a distribúcii potravín v domácnostiach, v spoločnom stravovaní apod. Závod mal monopolne vyrábať chladničky do domácností, kompresorové aj absorpčné chladničky pre distribučnú sieť až do 1.500 litrov, výčapné pulty a pod. Najrozvinutejšia bola výroba kompresorových chladničiek v PS Považská Bystrica a preto sa začalo s presunom výroby prednostne odtiaľ.

3. Chladiarenský priemysel. Výroba chladničky Maneta v PS Považská Bystrica

Chladiarenský priemysel svojimi výrobkami zabezpečuje kvalitu potravín a predlžuje ich konzumné vlastnosti. Výrobky zabezpečujú konzervovanie potravín pomocou chladenia a zmrazovania. Celkový súbor používania umelého chladenia v jednotlivých etapách výroby sa nazýva chladiacou reťazou. Účinným vstupom chladiacej reťaze do zabezpečovania výživy obyvateľstva, znižujú sa potravinové straty až o 50 - 60 percent a len domáce chladničky znižujú spotrebu už hotových jedál okolo o 30 percent. Z toho vyplýva nezastupiteľná úloha chladiacich zariadení vo výžive obyvateľstva. Rozsah a účinnosť chladiacej reťaze v zabezpečovaní výživy je aj jedným z najdôležitejších civilizačných ukazovateľov krajiny.

Priemyselná výroba v bývalom Československu dávala predpoklady úspešného rozvoja uvedeného odvetvia. Veď pred viac ako 100 rokmi bol na našom území do chodu uvedený prvý chladiaci kompresor. Z dobrej tradície strojárskej výroby vyrástol chladiarenský priemysel na vyspelú úroveň.

Posledným článkom chladiacej reťaze je domáca chladnička. V roku l932 vyrobili prvé chladničky do domácnosti na území byvalého Československa. Až do roku l945 výrobou chladničiek sa zaoberalo asi 10 firiem súkromných podnikateľov v kusovej výrobe. Počet vyrobených kusov nepresiahol 1.000 kusov za rok. Chladničky boli drahé a pre väčšinu domácností nedostupné. V roku l937 pripadalo 170 domácností na jednu vyrobenú chladničku. Vyrábané chladničky boli vybavené s jednovalcovým, alebo dvojválcovým kompresorom s remeňovým pohonom. Ako chladivo bol použitý oxid uhličitý alebo methylchlorid. Skrine mali drevenú kostru a boli izolované väčšinou korkom. Časť používaných chladničiek sa dovážala zo zahraničia, najmä z Nemecka. Objavili sa i chladničky s hermetickým kompresorom.

Vojnové roky mali iné výrobné starosti ako domáce chladničky. Napriek tomu v konštrukčnej kancelárii Zbrojovky Brno traja konštruktéri pod vedením Ing. Dr. tech. Vsevoloda Šapošnikova, v tajnosti pred nemeckým vedením začali vývoj elektrickej kompresorovej chladničky. V prípade prezradenia im hrozila smrť pre sabotáž vojenskej výroby.

Ihneď po skončení 2. svetovej vojny sa pokúsilo niekoľko drobných podnikateľov oživiť výrobu kompresorových chladničiek do domácnosti. Pokusy boli väčšinou neúspešné pre nezvládnutie výroby kompresorov. Znárodnenie vytvorilo podmienky pre zavedenie veľkosériovej výroby. Výroba elektrických kompresorových chladničiek sa plánovite pripravovala len v Považských strojárniach Považská Bystrica. Základom prípravy výroby bol už spomenutý vývoj vykonaný v Zbrojovke Brno.

Považské strojárne boli zbrojovka s dlhodobou tradíciou vojenskej výroby. Vyrábali hotové výrobky a hutnícke polotovary vo veľkých sériach. Technickí pracovníci ovládali všetky profesie a technológie strojárskej výroby na vysokej úrovni. Ovládali aj technológie, ktoré boli počas 2. svetovej vojny utajované (lisovanie vysokými tlakmi, presné omieľanie, zameniteľnosť súčiastok, montáž podľa tried apod.) Ovládali metódy organizácie veľkosériovej výroby. Technológia výroby bola v strojárniach rozpracovaná až na jednotlivé úkony a detailne kreslené postupy zabezpečovali opakovateľnosť výroby i pri použití nekvalifikovanej pracovnej sily. Taká sa počas vojny v zbrojovkách využívala. Do rúk takto kvalifikovanej výrobnej základne sa dostal výsledok vývoja zo Zbrojovky Brno. Výroba elektrickej kompresorovej chladničky sa začala v Považských strojárniach už v roku l946. Chladnička dostala názov

M A N E T A ,
podľa hory Manín, pod ktorou sa mesto Považská Bystrica rozprestiera.

Elektrická kompresorová chladnička do domácnosti Maneta, typ CH-0-150, predstavovala špičkový výrobok európskeho chladiarenského priemyslu. Skriňa chladničky mala hranatý tvar. Tvorila ju drevená kostra z vonkajšej strany pokrytá oceľovým plechom. Vnútorný tepelnoizolačný priestor bol izolovaný welitom (dosky z impregnovaného vlnitého papiera), neskôr sklenou vatou a uzavretý tankom z oceľového smaltovaného plechu, s objemom 150 litrov. Kondenzačnú jednotku tvoril dvojválcový suprúdy kompresor, poháňaný 125 W elektromotorom cez remeňový náhon, a rúrkový zrážnik so zásobníkom chladiva a elektrický istič. Ramená remenice elektromotoru tvorili súčasne ventilátor na ochladzovanie zrážnika aj elektromotoru. Kondenzačná jednotka bola umiestnená na odpruženej základnej doske (ráme) v spodnej časti chladničky. Vstup chladiva-methylchloridu do výparníka reguloval automatický expanzný ventil a nastavenú teplotu v chladničke zabezpečoval termostat. Maneta CH-O-150 mala šírku 700 mm, hĺbku 610 mm, výšku l380 mm, príkon elektromotoru l25 W pri napätí 220 V, spotrebu elektrickej energie do 2 kWh/24h. Hmotnosť mala 110 kg.

Suprúdy kompresor

Zvláštnu pozornosť zasluhuje chladivový suprúdy kompresor. Tento systém ešte i dnes je snom mnohých popredných konštruktérov. Vsevolod Šapošnikov publikoval konštrukciu tohto kompresora v Strojníkom obzore už v roku l936 (pozri B. Dobrovolný, Kompresory, Praha l947, str.111 a 112), s tým rozdielom, že kompresor bol určený pre amoniak.

Kompresor nasáva chladivo do kompresného priestoru cez piest. Tým je dosiahnuté, že smer prúdenia chladiva počas kompresie sa nemení. Kompresor je účinnejší. Zvládnutie výroby tohto kompresora si vyžiadalo vyrábať veľmi náročný odliatok bloku kompresora a spoľahlivú upchávku. Veľká časť vtedajších špecialistov neodporúčala tento systém kompresora použiť a predpovedala mu neúspech. Na ich veľké prekvapenie, v Považskej Bystrici aj túto výrobu zvládli. Koncom päťdesiatych rokov Ing. Oldřich.

Cabalka so svojou skupinou, vyvinul suprúdy hermetický kompresor pre chladivo R12, súčasne s prípravou vysokootáčkových kompresorov. Ojedinelá konštrukcia, hoci vysoko účinná nenašla pochopenie centrálnych nadriadených úradov. Suprúdy kompresor nebol odporučený do výroby pre údajné riziko možných porúch. Ani neskoršie práce Ing. Mariana Blahu, CSc. neboli realizované.

MANETA kompresor, obrázok z tretieho marca 1948

Obrázok 1 - MANETA kompresor, obrázok z tretieho marca 1948 Legenda k obrázku 1: 1 - telo kompresora, 2 - kompresorova hlava, 3 - dno kompresora, 4 - kryt, 5 - remenica, 6 - piest, 7 - piestny krúžok, 8 - piestny čap, 9 - piest, 10 - vymedzenie, 11 - ojnica, 12 - excenter, 13 - hriadeľ, 14 - stierací krúžok, 15 - púzdro hriadeľa, 16 - tesniaci krúžok, 17 - podporný krúžok, 18 - manžeta, 19 - dno manžety, 20 - tesniaci krúžok hriadeľa, 21 - pružina, 22 - disk, 23 - tanier, 24 - podpora hriadeľa, 25 - gulička, 26 - podpora skrine.

Vývoz chladničiek

V Považských strojárniach, okrem elektromotora, museli veľmi rýchlo zvládnuť výrobu všetkých uzlov chladničky. Medzi najdôležitejšie patrili - už spomenutý unikátny kompresor, expanzný ventil, termostat a iné. Museli prekonať celý komplex technických a technologických problémov, ktoré ešte aj dnes sú pre niektoré podniky ťažko zvládnuteľné. Boli vyvolané zo začiatku konkurenciou neskôr embargom. Už v 1946 vyrobili takmer 4.000 chladničiek Maneta 150 a v roku l949 až vyše 14.000 kusov. Chladnička vďaka svojim úžitkovým vlastnostiam sa stala aj úspešným exportným artiklom. Pod názvom TATRA a IKA sa vyvážala do Turecka, Tunisu, Alžírska, Palestíny. O kvalitách tohto výrobku svedčí skutočnosť, že bol dodávaný aj pre potreby armády USA rozmiestnenej v Európe.

Tropické prevedenie

Export chladničiek preukázal, že niektoré použité materiály nezodpovedajú podnebiu v krajinách exportu. Drevenú kostru napadal hmyz. Preto už v roku l948 započala prvá tropikalizácia chladničky v Považskej Bystrici. Začala sa pripravovať celokovová skriňa. Projekt však prerušili prichádzajúce udalosti a uskutočnil sa až v Zlatých Moravciach.

Koncom roku l949 Štátna plánovacia komisia v Prahe rozhodla, že v Považských strojárniach sa obnoví vojenská výroba a pripravovala rozhodnutie o sústredení chladiarenskej výroby do Strojárskeho závodu v Zlatých Moravciach. Maneta sa tam mala stať nosným programom. V Zlatých Moravciach bola vtedy ešte prakticky len " zelená lúka ".

Použitá literatúra:

  1. 10 rokov Calex, Zlaté Moravce, 1960.
  2. Maneta - návod na používanie.
  3. Vsevolod Šapošnikov, Sborník chladíci technika, ČSAV, Praha, 1958.
  4. M. Bútora, M. Zaťko, Zlaté Moravce, Martin, 1998.
  5. Sborník chladící techniky, STL Praha, 1955.
  6. Človek - technika - umenie, katalóg výstavy, Calex, 1970.
  7. Archív Calex, archív autora.

Kategórie dokumentu