Továreň na chladničky N.P. Zlaté Moravce

12.8.2013, Ing. Benedikt Manek

Ing. Benedikt Manek, čestný člen SZ CHKT, Zlaté Moravce, pokračovanie Správy 9/2001 †

Korene

Zámery Státní planovací komise Praha sa začali ihneď realizovať, dokonca i pred jej záverečným rozhodnutím a už vôbec nehovoriac o legislatívnom procese. Projekčný útvar Považských strojární spolu s Kovoprojektou Brno začali prerábať projekt Strojárenského závodu na Továreň na chladničky n.p. Zlaté Moravce. Najzložitejším problémom bola kotolňa, v ktorej sa pôvodne neuvažovalo s výrobou technologickej pary. Provizórne riešenie spôsobilo, že podnik s týmto problémom zápasil viac ako 10 rokov.

Pri výstavbe a začiatkoch organizovaní výroby chladničiek v Zlatých Moravciach sa stretli tradície efektívne vyvinutých smerov organizácie technologických procesov výroby.

  1. Baťov systém prúdovej (pásovej) výroby spotrebných tovarov a spôsob prípravy laických kádrov pre takúto výrobu. Tento systém reprezentovali odchovanci Baťovej školy, ktorí prišli z Partizánskeho.
  2. Systém precíznej, veľkosériovej technológie zbrojnej výroby z Považských strojární Považská Bystrica. Odtiaľ získal podnik aj dôveru v tvorivé sily svojich vývojových pracovníkov vo všetkých smeroch a ich podporu, bez ktorej zbrojná výroba nie je mysliteľná. Tento systém reprezentovala organizácia podniku, ktorú nový podnik prevzal z Považských strojární a ktorú realizovali pracovníci z Považskej Bystrice, z ktorých časť zostala natrvalo v Zlatých Moravciach.

Okrem týchto dvoch základných systémov nového podniku ho ovplyvňovali aj systémy z iných závodov, z ktorých sa delimitovala chladiarenská výroba, napr. Kovosmalt Trnava, Morávia Mariánské Údolí, Frigera Kolín a iné. Ich vplyv na organizáciu Továrne na chladničky nebol až tak výrazný. Vplyv uvedených dvoch výrazných organizačných smerov - tak povediac "k o r e ň o v", na dlhý čas ovplyvňoval výrobu a inovačný proces v Zlatých Moravciach.

Z Považskej Bystrice prichádzajú prví odborníci už v marci 1950, aby pomohli riešiť zmeny stavby pre nevyhnutné potreby novej náročnej technológie. Nový pracovný kolektív sa vytváral v kraji bez tradície strojárskej výroby a jej príbuzných profesií. Ich druhá a z môjho pohľadu ťažšia úloha bola:

"Zaučiť doterajšieho roľníka, vinohradníka, ale aj obuvníka, krajčíra a pod. na priemyselného robotníka tak, aby bol schopný zapracovať sa v Považských strojárniach na konkrétne výrobné operácie".

Mnohí odchádzajú do Považskej Bystrice na zapracovanie. S ich návratom sa do nového podniku začínajú sťahovať stroje, dokumentácia, rozpracované dielce. Celú túto činnosť riadi budúci prvý riaditeľ Továrne na chladničky v Zlatých Moravciach Karol Groidl.

Tvorivý kolektív

Medzi prvými sa sťahuje z Považských strojární vývojová konštrukcia chladničiek na čele s hlavným konštruktérom Ing. Oldřichom Cabalkom, žilinským rodákom, ktorý sa stáva na dlhý čas motorom vývoja nových výrobkov (Poznámka autora: Bolo nám cťou pracovať po boku tak tvorivého, usilovného a úžasne skromného človeka). K nemu sa radia mladí špecialisti, Ing. Štefan Šišmič, rodák z neďalekých Topoľčianok a Ing. Milan Henžel zo Zlatých Moraviec. Vzniká tvorivý kolektív, ktorý stál pri všetkých úspechoch nového podniku a budúceho Calexu. Zakladá sa Závodná škola práce, ktorá má sprvu za úlohu pripraviť z nekvalifikovaných zamestnancov robotníkov schopných pre prácu v podniku, u zapracovaných rozširovať znalosti o strojárskych profesiách, a pripraviť ich na získanie osvedčení a výučných listov. Prvými učiteľmi a majstrami sa stávajú špecialisti z Považskej Bystrice a miestneho Gymnázia. Neskôr sa škola rozširuje o Učňovské stredisko a Večernú priemyslovú školu.

Zmena výrobného programu spôsobila, že veľa vecí bolo treba riešiť provizóriami. Novému podniku chýbali sklady. Vybudovali sa štyri drevené baraky bez kúrenia, no aj tak slúžili až do roku 1992. Nedostatok skladových priestorov spôsoboval podniku značné straty. Chýbali aj byty. V roku 1950 bolo rozostavaných 18 bytov. Prvé štyri na predpokladanej hranici závodu, ďalších 14 na dnešnej Šoltésovej ulici. Všetko to boli typizované rodinné domčeky. Položili sa základy sídliska na ulici l. mája výstavbou prvého činžiaka (bývalej slobodárne). Riešil sa tak aspoň čiastočne bytový problém.

Výstavbou Továrne sa začalo obdobie s najväčšou vlnou prisťahovalectva v histórii mesta Zlaté Moravce. Na začiatku to boli pracovníci z Považskej Bystrice a okolia, neskôr z celej bývalej Československej republiky. Postupne však nárast obyvateľstva pozostáva už len z mladých špecialistov, rodákov z okolia Zlatých Moraviec, ktorí si v meste zakladajú rodiny. Časť špecialistov po skončení pracovnej úlohy sa vrátila do svojich materských podnikov. Veľká časť ich zostáva v Zlatých Moravciach natrvalo. Stali sa Zlatomoravčanmi a prispeli aktívne nielen pri výstavbe fabriky, ale i mesta. Ťažko ich všetkých vymenovať. Medzi najznámejších patria: František Žák, Adolf Schmidt, Miroslav Kóňa, Pavol Masár, Vojtech Oliva, Juraj Hús, Jozef Ševčík, Jozef Vonkomer, Gustáv Skyva, František Kubička, Anton Spörkör, Ondrej Pleško, Štefan Neipel a ďalší.

Začiatky výroby

Zakladacia listina Továrne na chladničky n.p. Zlaté Moravce bola vydaná ministrom priemyslu ČSR 9. septembra 1950. V tom čase bola už značná časť výroby presťahovaná z Považskej Bystrice a prvé súčiastky sa už vyrábali v Zlatých Moravciach. V hale č. l bolo uvažované len s výrobou domácich chladničiek MANETA. Technologický tok výroby, na tú dobu, bol vzorne zorganizovaný.

Konštrukčná a výrobná dokumentácia bola zhovená tak, ako to býva v zbrojovke zvykom. Najmä detailne kreslené pracovné postupy budia ešte i dnes obdiv. Medzi najdôležitejšie komponenty, ktorých výroba bola do továrne prevzatá, patrili aj termostat a vstrekovací ventil. Ešte v roku l948 sa dovážali zo Švajčiarska. Montáž týchto komponentov musela byť umiestnená v pivničných priestoroch nedokončenej administratívnej budovy pre nedostatok miesta. Výstavba budovy skončila v roku l955.

Oficiálne sa začala sériová výroba domácich kompresorových chladničiek v Továrni na chladničky n.p. Zlaté Moravce dňa 21. decembra 1950. Prvým výrobkom bola elektrická kompresorová chladnička MANETA, typ CH-O-150.

Montáž kompresoru prebiehala na montážnych stoloch, Montáž chladiacej jednotky na stoloch a montážnych vozíkoch pohybujúcich sa po koľajničkách, prebiehajúcich aj cez sušiacu pec. Pec bola umiestnená pri hlavnom vchode do haly. Montáž aj zábeh chladničky vykonávali na vozíkoch pohybujúcich sa taktiež po koľajničkách.

Z už uvedených dôvodov, nebola dodaná a zmontovaná výrobná hala číslo 2, ktorá mala mať dvojnásobnú plochu ako hala č. l. Napriek tomu boli do Zlatých Moraviec postupne presúvané nové a nové výrobky podľa pôvodného rozhodnutia. Na zúfalé volania a protesty z Továrne na chladničky nikto nereagoval.

V roku 1951 bola presunutá výroba 60 litrovej absorpčnej chladničky MORA z Morávie Mariánské Údolí pri Olomouci. Morávia získala miesto tejto výroby lukratívny vojenský program a aj napriek tomu presun tejto výroby sa stretol s výraznými protestami osadenstva. Presun spôsobil problémy aj v Zlatých Moravciach. Zastavenie výstavby výrobných plôch a vzrastajúci dopyt po chladiarenských výrobkoch vyčerpával možnosti rozširovania výrobného sortimentu. Len s krajnou námahou bola doslova natlačená výroba absorpčnej chladničky, ktorá sa vyrábala pod značkou MANETA. Vyrábala sa v dvoch prevedeniach, ako elektrická a plynová. Chladnička bola vysoká 800 mm, široká 860 mm a hlboká 525 mm. Spotrebu elektrickej energie mala 2,5 kWh/24h. Jej celková hmotnosť bola 52 kg. Presun výroby z Morávie riadil vtedy mladý technik Štefan Baran.

V roku 1952 z Kovosmaltu Trnava (predtým Coburg) presunuli výrobu výčapných pultov a chladiarenských skríň 600, 900, 1200 a 1800 litrov, spolu s výrobou termostatov. Na uvoľnených plochách v Trnave bola inštalovaná vojenská výroba. Malosériová výroba týchto skríň sa zakladala na remeselnej zručnosti pracovníkov a preto nebola tak technologicky prepracovaná ako už zavedená výroba v Zlatých Moravciach.

Z Frigery Beroun bola prevzatá výroba chladiacej skrine S-300. Chladnička bola príbuznej konštrukcie ako vyrábaná MANETA, CH-0-150 s drevenou konštrukciou. Po zavedení celokovovej skrine MANETY, CH-1-150, technologické zariadenie sa využilo na výrobu skrine S-300. Táto chladnička sa výlučne dodávala len pre distribučnú sieť.

Prevzatá výroba kondenzačných jednotiek z Trnavy na napätie 380 V umožnila nakupovať ich Frigere Kolín, kde sa vyrábali podobné výrobky. Zároveň schválili medzipodnikovú dohodu, že Frigera Kolín zvýši výrobu chladiacich skríň a výčapných pultov pre elektrické napätie 380 V o kvôtu určenú plánom pre Zlaté Moravce. V Továrni na chladničky sa vyvinú ekvivalentné výrobky pre napätie 220 V. Ako sa neskôr ukázalo, táto dohoda bola pre budúci Calex veľmi výhodná. V Zlatých Moravciach bola načas prerušená výroba veľkých chladiacich skríň a výčapných pultov. Zostala len výroba chladničky S-300 vyrábanej pre napätie 220 V.

Napriek dohode s Frigerou Kolín, ktorá bola určená ako monopolný výrobca stredného chladenia, sa situácia v Zlatých Moravciach nevyriešila. Pripravovaná výroba hermetických chladivových kompresorov a chladničiek už pod značkou Calex preukázala, že v Zlatých Moravciach sú vytvorené optimálne podmienky len pre rozvoj výroby kompresorových chladničiek.

Elektrosvit Nové Zámky

V Nových Zámkoch zastavili koželužňu. V jej priestoroch začali organizovať Elektrosvit. Hlavnou náplňou nového podniku bola výroba svietidiel. Nadriadené orgány však odsúhlasili aj presun výroby absorbčných chladničiek zo Zlatých Moraviec do Elektrosvitu. Po necelých dvoch rokoch sa výroba 60 litrovej absorbčnej chladničky znovu sťahovala a zároveň menila výrobnú značku na Elektrosvit. V Nových Zámkoch rozvinuli výrobu týchto chladničiek. Vývoj absorbčných chladničiek sa presťahoval do Kovotechny Piešťany (neskôr Rozvoj) a s ním tam odišiel aj Ing. Milan Henžel. Časom sa ukázalo, že oddelenie vývoja od výroby bolo nepružné. Prejavilo sa to najmä v strate kontaktov konštruktérov s výrobnými problémami, riešenie ktorých prinášalo inovačné námety. V konečnom dôsledku to spôsobilo zaostávanie inovácií výrobkov. Budovanie vlastného vývoja priamo v Nových Zámkoch pod vedením iniciatívneho Ing. Pavla Hogenbucha prišlo oneskorene. Výroba absorpčných chladničiek v Československu bola ukončená v roku 1980 generálnym riaditeľom Strojsmaltu Bratislava Dionýzom Urbanským, pre malý záujem na trhu, zastaralosť výrobkov ale najmä pre vysokú energetickú náročnosť tohto systému. Prípadný záujem trhu sa riešil dovozom zo zahraničia.

Aj v tomto prípade sa ukázala predvídavosť zlatomoraveckých špecialistov. Z výrobkov stredného chladenia zostala v Zlatých Moravciach len chladiaca skriňa S-300, v zmysle uvedenej dohody s Frigerou Kolín. Chladiaca skriňa S-300 mala skriňu rovnakej konštrukcie ako Maneta CH-0-150, teda drevenú kostru. V Zlatých Moravciach pre chladiacu jednotku použili kompresor Maneta, a elektromotor pre napätie 220 V, neskôr motorkompresor KZC. 0 Chladiaca skriňa celkový príkon 160 W (včítane príkonu ventilátoru), výšku 1505 mm, šírku 875, hĺbku 750 mm a hmotnosť 195 kg.

Obrázok Hermetický sústroj (jednotka) pre S - 300

Na prelome rokov 1953 a 1954 Továreň na chladničky Zlaté Moravce sa chystala zahájiť prvú, rozsiahlu inováciu výroby pripravenú vlastným technologickým útvarom.

Chladničky C A L E X - historický inovačný krok

Technické útvary ešte v Považskej Bystrici sa začali zaoberať vývojom chladničky s chladiacou hermetickou jednotkou. Súčasťou presunu výroby chladničiek do Továrne na chladničky Zlaté Moravce bol aj vývoj chladiacej techniky a jeho dlhodobý zámer inovácií. Samotný presun výroby neovplyvnil podstatnejšie dlhodobý zámer, pretože nositelia tohto zámeru sa natrvalo usadili v Zlatých Moravciach. Vývoj a technický úsek zásluhou vedenia podniku sa rozšíril o mladých a ambicióznych technikov jednak z okolia Zlatých Moraviec, ale aj z celého Československa. Prednostne pre nich sa budovali byty na sídlisku, ktoré sa rýchlo rozrastalo (dnešná ulica 1. mája). Výrazný nárast technických kádrov nastal v rokoch 1954 - 1956. V tomto období do Továrne na chladničky prišli napr: Ing. Dušan Goldmann, Ing. Ján Sekereš, Dr. Jozef Pecho, Dr. Jozef Dvonč, Ing. Anton Červinka, Ing. Martin Turček a další. Zároveň s nimi i množstvo absolventov stredných odborných škôl - priemysloviek. Medzi najznámejších patrili: Ján Haspra, Kamil Lach s manželkou, Jozef Hanštok, Ernest Bednárik, Benedikt Manek, Ivan Fiťka, Viliam Holomek, Ján Adamec, Václav Novotný, Vladimír Kniebügl a ďalší. Značnú časť prírastku zamestnancov tvorili odchovanci Učňovského strediska. Oni zohrali hlavnú úlohu pri nábehu výroby hemetického chladivového kompresora, pre ktorý sa vžil názov: "motorkompresor". V čase nábehu výroby motorkompresora Cech 1 mal priemerný vek zamestnancov 20 rokov a preto ho nazvali „Mládežnícky cech“.

Presnosť výroby

Základných súčiastok kompresora rovnala sa presnosti výroby meradiel v strojárskej výrobe. Ešte aj táto tolerancia sa delila najmenej na tri triedy. Dovolená medzera medzi valcom a piestom bola len dve tisíciny milimetra. Bol to naozaj historický krok v regióne, akým boli dovtedy Zlaté Moravce. Tento krok prebehol ticho, bez povšimnutia, ale najmä úspešne. Všetkým, čo sa na tom zúčastňovali patrí naša vďaka a o to viac, že tento proces neskôr nazvali "propaganda".

Podľa plánu Státní planovací komise a Ministerstva strojírenství v Prahe mala byť v Zlatých Moravciach vyrobená nová 200 litrová chladnička CH-0-200 s hermetickou chladiacou jednotkou v roku 1954. Hlavný konštruktér Ing. Oldřich Cabalka svojvoľne zmenil štátny plán a rozšíril plán o výrobu 100 litrovej stolovej chladničky CH-0-100 a jej výrobu zaradil na rok 1954.

Výrobu dvestovky posunul na rok 1955. Štátne plány sa vtedy stavali nad zákon. Nevedel iniciatívny konštruktér čo mu hrozí, najmä keď technická príprava výroby plánované termíny nezvládla a v roku 1955 počas dvoch letných mesiacov sa nevyrobila ani jedna chladnička.

Nový názov

Výrobu novej generácie chladničiek s hermetickým kompresorom spojili v Zlatých Moravciach aj so zmenou výrobnej značky. Názov Maneta bol neprijateľný pre niektorých zahraničných odberateľov a nemal priamy vzťah k Zlatým Moravciam. Hľadal sa všeobecne prijateľný názov, ktorý by charakterizoval výrobu resp. princíp výrobku. Bol vybratý názov - výrobná značka:

"Calex = calória + expedovať"

Autorom názvu bol Ing. O. Cabalka. Nový názov je zložený z dvoch slov, z vtedy používanej jednotky tepla "calória" a slova "expedovať". V týchto dvoch slovách je vyjadrený celý princíp chladenia - kompresor expeduje teplo z chladeného priestoru. Názov zodpovedá aj jazykovo v tom čase tvoriacim sa názvom napr.:

"Zelovoc = zelenina + ovocie", "Slovnaft = Slovensko + nafta",

Elektrosvit a pod. Podobná tvorba názvov je bežná aj v zahraničí, napr. Electrolux. Neskoršie účelové vysvetlenia vzniku názvu, alebo spájanie názvu s niektorými osobami, nemá reálny základ. Nový názov verejnosť veľmi rýchlo akceptovala. Dokonca, Továreň na chladničky začali nazývať "Calex" pred oficialnou zmenou, najmä v zahraničí. Bolo teda len otázkou času kedy Továreň na chladničky premenujú na Calex. Ten čas prišiel v roku 1965.

Chladničky Calex 100 a Calex 200

Chladničky Calex 100 a Calex 200 predstavovali novú generáciu chladničiek, ktorá nemala okrem spojovacích častí žiadne dedičné súčiastky z predošlej výroby. Mali nové, účelnejšie prevedenie skrine, tepelne izolovanej sklennou vatou, hermetický kompresor Calex KZA-10. Miesto expanzného ventilu bola použitá kapilárna rúrka, ktorá bola vložená do sacej rúrky. Takéto uloženie kapiláry sa objavilo u konkurenčných výrobcov až o viac ako 10 rokov. Chladiaci sústroj (chladiaca jednotka) bola hermeticky uzavretá zváraním a tvrdým spájkovaním.

V Zlatých Moravciach bola zavedená výroba nového termostatu T4, porovnateľného v tom čase, so špičkovými výrobcami. Výroba termostatu T4 bola presunutá do Vltavanu Modřany u Prahy, pre údajnú poruchovosť. U nového výrobcu stúpla poruchovosť až na päťnásobok a trvalo roky kým termostaty dosiahli prijateľnú úroveň poruchovosti.

Originálne bolo riešené aj rozbehové relé, typ RKZA 10/220, so zabudovanou nadprúdovou ochranou. Aj výroba relé bola presunutá v rovnako čase do Vltavanu s rovnakým výsledkom. Po týchto skúsenostiach uvažované presuny výroby zložitejších uzlov, centrálne úrady zastavili a začali vytvárať podmienky pre rozširovanie výroby v Zlatých Moravciach.

Spotreba chladničky Calex 100

Elektrická kompresorová chladnička Calex 100, typ CH-0-100 s hermetickým chladiacim okruhom bola prvým výrobkom svojho druhu konštruovaným a vyrábaným v bývalom Východnom bloku. Mala šírku 600 mm, hĺbku 630 mm a výšku 860 mm. Výška pracovného stola bola v Československu zavedená 860 mm. Dnes ISO doporučuje 850 mm. Pozoruhodná bola spotreba elektrickej energie O,7 KWh/24h, (nula celá sedem desatín), pri teplote okolia 25 stupňov C a 6 stupňov C v chladničke. Takáto spotreba nemala vo svete konkurenciu a ešte i dnes vyvoláva pochybnosti našich mladších kolegov. Bolo to tak a naviac, bola to maximálna dovolená spotreba a EZÚ Praha ju veľmi prísne kontroloval. Hmotnosť chladničky bola 75 kg.

Pracovná doska bola vylisovaná z oceľového plechu, s prelisovaním na zachytávanie vody a lakovaná bielou a neskoršie aj šedou farbou. Na pracovnej doske v zadnej časti bol umiestnený regulačný gombík termostatu. Vnútorná nádoba (tank) bola pokrytá bielym smaltom a jej trvalá čistota vyvolávala u zákazníka pocit dôvery vo výrobok. Výparník mal doskový tvar. Chladnička mala mechanický uzáver ovládaný nohou (šlapací zámok).

Moderná koncepcia, aktuálne úžitkové vlastnosti vrátane skladnosti v kuchyni každého druhu a prijateľná cena urobili svoje. Chladnička sa stala šlágrom trhu skoro na dve desaťročia. Keď sa objavila v obchodoch, stáli na ňu záujemci v radoch aj niekoľko dní (dnes skoro neuveriteľné - poznámka autora).

Chladnička Calex 200 = klasicizmus chladiacej techniky

Chladnička Calex 200, typ CH-0-200 patrila vo svojej dobe medzi najluxusnejšie výrobky bielej techniky v Európe. Mala oceľový smaltovaný tank, uzatvorený rúrkový, neskôr hliníkový plátovaný výparník, odkvapovú misku a vnútorné osvetlenie. Dvere boli vylisované z oceľového plechu, oblé, s ozdobným prelisovaním. Výplň bola z novoduru (PVC), so skrinkou na maslo a dvomi hliníkovými policami na fľaše. Chladiaca jednotka mala doskový kondenzátor a kompresor KZA - 10. Calex 200 bola vysoká 1375 mm, široká 640 mm a hlboká 610 mm. Spotrebu elektrickej energie pri 25/6 stupňoch C mala max. 1,6 kWh/24h, celkovú hmotnosť 110 kg. Chladnička sa vyrábala v rokoch 1955 až 1964.

Výtvarné riešenie chladničky (design) bolo veľmi pôsobivé, najmä u dverí. Riešenie tohto výrobku predstavuje klasicizmus chladiacej techniky. Preto sa vtedy stala Calex 200 obľúbeným prvkom v reklame potravín na veľkoplošných bilboardoch a v televíznych šotoch na Slovensku aj v Čechách.

Autorom designu týchto chladničiek bol Karol Hrubý, bývalý učiteľ na Zlatne a Mankovciach, preradený do výroby. Jeho výtvarný talent sa zúžitkoval a plne prejavil pri príprave výrobkov. Podieľal sa na výtvarnom stvárnení výrobnej značky Calex v jej prvých prevedeniach. On prvý raz použil na dverách chladničky Calex 200 vločku, ktorá sa v propagácii Calexu objavuje dodnes. Podieľal sa aj na tvorbe nového loga Továrne na chladničky, v ktorom na chladničkách Calex 100 a 200 stojí ľadový medveď v kruhovom nápise názvu a pôsobiska fabriky. Za výtvarné riešenia získal ocenenia ministra a generálneho riaditeľa VHJ.

Hlavný konštruktér Ing. O. Cabalka sa dostal do vážnych problémov.

Ako sme už uviedli chladnička Calex 100 bola „ nechcené dieťa“ ústredných plánovacích orgánov. Za jej výrobu mal byť neposlušný konštruktér ukážkovo potrestaný. Rozbiehal sa kolotoč. Do Zlatých Moraviec prišla komisia z Prahy na čele s Ing. Lumírom Vepřekom. Tento vynikajúci odborník, autor celého radu kníh, odborných článkov a jeden z trojice autorov Manety 150 sa taktiež nezachoval podľa očakávania byrokratov.

Podporený komisiou zdôvodnil potrebnosť chladničky Calex 100 pre domáci trh, uviedol jej vynikajúce úžitkové vlastnosti a konštatoval, že z rovnakého množstva materiálu sa uspokojí podstatne viac zákazníkov ako plánovanou, hoci luxusnejšou Calex 200. Posledný dôvod zabral. Začas zostalo ticho. Potom z ničoho nič dostal Ing. Cabalka ministerský poukaz na nákup osobného auta Škoda - Spartak. Bez poukazu sa v tom čase čakalo v poradovníku na nákup auta niekoľko rokov. Po tejto udalosti sa ústredné orgány na dlhý čas do vývoja výrobkov v Zlatých Moravciach neplietli.

Vepřeková komisia sa nemýlila. Chladnička Calex 100 postupne si získavala dôveru zákazníkov a stala sa symbolom spoľahlivosti a životnosti výrobkov českosloveského strojárského priemyslu. Ešte i dnes spoľahlivo pracuje tisíce "stoviek" (takto dôverne chladničku nazývali - pozn. autora). Najmä staršie generácie obyvateľov sa s týmto stále fungujúcim výrobkom ťažko lúčia.

Calex 100 Špeciál a Univerzál

Chladnička sa vyrábala v niekoľkých prevedeniach, ktoré zahrňovali požiadavky zákazníkov a inovačné stupne uzlov. Prvá inovácia, ktorá vyvolala zmenu typu a názvu stovky, bolo premiestnenie termostatu z pracovnej dosky do vnútra chladničky. Tak vznikla Calex 100 Obyčajná. Technické parametre zostali nezmenené. Vyrábala sa v rokoch l957 - l964. Chladnička Calex 100 Špeciál, typ CH-1-100, mala zjednotený tank so stovkou obyčajnou, pracovná doska bola z umakartu a mala výraznú, leštenú obrubu z nehrdzavejúcej ocele, na zadnej strane zvýšenú s vylisovanou značkou Calex. Dvere sa otvárali gombíkom v hornej časti dverí. Vyrábala sa v rokoch 1957 - 1959. Zámok dverí s gombíkom bol značne poruchový, nožný bol prakticky bez porúch. Preto sa zatváranie dverí zjednotilo na oboch typov na nožné a na špeciálke vznikol typ CH-2-100. Vyrábal sa v rokoch 1959 až 1968. Z dôvodu úsporných opatrení bola obruba pracovnej dosky nahradená hliníkovou a tak vznikol typ CH-3-100 Univerzál. Chladnička sa vyrábala v rokoch l968 až l973. Technické parametre boli na všetkých typoch prakticky rovnaké. Inovačné stupne, ktorými narastala spoľahlivosť sa v zmene typu neobjavili, ako napr. inovácie kompresorov, kondenzátorov, terrmostatov a pod. Veľmi dôsledne sa zachovávala zameniteľnosť sústrojov na všetkých typoch stoviek. Od nábehu chladničky Calex 120 v roku 1961, sa v Továrni na chladničky snažili každým rokom zastaviť výrobu stoviek. Ministerstvo obchodu tvrdo požadovalo tento výrobok a tak "nechcené dieťa plánovačov" sa muselo vyrábať o celých dvanásť rokov dlhšie, ako mu tvorcovia určili, aj napriek technologickým problémom v podniku.

Záruka na chladničky Calex

V žiadnej dobovej literatúre, ba ani v dnešnej, vedome či nevedome sa širšie neuvádza jeden z najvýraznejších parametrov výrobkov Calex – problém záruky na funkciu chladiaceho systému. Záruka na výrobky strojárskej výroby bola v Československu stanovená zákonom na 6 mesiacov odo dňa predaja. Predpredajná záruka obchodnej organizácii bola 18 mesiacov. Takáto doba záruky sa vzťahovala aj na chladničky Maneta.

Použitie hermetických chladiacich jednotiek vylučovalo dovtedy všeobecne zaužívaný spôsob opravy - vymeniť poškodenú súčiastku. Nová konštrukcia vyžadovala vymeniť celú chladiacu jednotku (sústroj). Aby sa presadili chladničky s hermetickým systémom na trhu, niektoré najväčšie svetové firmy v USA poskytli na chladiacu jednotku záruku od 3 do 5 rokov. Opravy hermetických chladiacich sústrojov, v tom čase predstavovali nezvládnuteľný technologický proces v servise. Preto Továreň na chladničky, súčasne s rozbehom "calexiek" (všeobecne vžitý názov pre chladničky), organizovala servisnú dielňu v pivničných priestoroch administratívnej budovy. Servisné organizácie tento spôsob opráv odmietli a v Zlatých Moravciach sa pripravili na celoštátny servis svojich výrobkov. Ten aj priniesol podniku prospech vo viacerých smeroch.

Ministerstvo obchodu podmienilo uvedenie calexiek na trh poskytnutím záruky päť rokov zákazníkovi na chladiaci systém. Ministerstvo priemyslu podmienku prijalo. Spolu s predpredajnou zárukou na calexky sa musela poskytnúť celkovo záruka na 6,5 roka. O takejto záruke v celej histórii českoskovenského priemyslu nikto ani len nesníval. Pražské závody by boli hádam aj v tom čase štrajkovali a bránili sa tak veľkému riziku uvalenému na nich. Poskytnúť päťročnú záruku zákazníkovi nariadili podniku, ktorý vznikol na "zelenej lúke" pred necelými štyrmi rokmi. Naozaj to bolo potrebné, alebo v tom bol iný zámer? Za celú existenciu Východného bloku, do ktorého Československo patrilo, nikto neposkytol takúto záruku na výrobok.

Nie nadarmo sme písali o koreňoch výroby chladničiek v Zlatých Moravciach. Krutý ekonomický tlak a presný prehľad porúch z celoštátneho servisu priniesol svoje výsledky. Výrobky Calex dosiahli vysokú spoľahlivosť a úspešne sa mohli porovnávať, v tomto smere, so špičkovými svetovými výrobcami. Výroba chladničiek zapustila v Zlatých Moravciach svoje nové korene a nebolo už sily, v tom čase, ju z nich premiestniť. Aj také pokusy boli.

Päťročná záruka na výrobok sa stala nakoniec prednosťou mladej fabriky a v Európe zostala dlho ojedinelou. Na dovážané chladničky najväčších výrobcov poskytoval TUZEX (exkluzívne, valutové predajne) záruku jeden rok.

To nechávam bez komentára. Musíme preto vysloviť obdiv práci prvej generácie Calexákov, že dokázali ako prvý v priemyselnom Československu poskytnúť celkovú 6,5 ročnú záruku. To všetko len vo štvrtom roku strojárskej výroby v kraji bez tradície v tomto odbore.

Energetická úroveň

Energetická núdza v povojnovom Českoslovesku, znásobená embargom zo strany Západu postavila pred konštruktérov, možno povedať v predstihu, problém energetickej úspornosti. Vyspelé priemyselné štáty tento problém nepoznali, naopak, boli pod silným vplyvom výrobkov z USA. Nedostatok elektrickej energie vo vtedajšom Československu pomohol, že chladničky Calex 100 a Calex 200 mali spotrebu elektrickej energie porovnateľnú so súčasnými výrobcami.

Tlak na výrobcu vykonávala uznávaná štátna skúšobňa EZÚ Praha - Trója. Elektrotechnický skúšobný ústav schvaľoval výrobky, následne udeľoval im značku a pravidelne kontroloval technologickú disciplínu výrobcu. Výrobok sa mohol expedovať len s pridelenou značkou. Pre pridelenie značky patrili tieto hlavné podmienky:

  • elektrická bezpečnosť výrobku,
  • spoľahlivosť úžitkových vlastností,
  • zabezpečenosť servisu a náhradných dielcov.

V posledných dvoch podmienkach EZÚ zohľadňoval najmä stanoviská obchodných a neskoršie i servisných organizácií. Na rozdiel od ostatných štátov v Európe, chladničky mali predpísaný maximálny príkon elektrickej energie a jej maximálnu spotrebu pri 30°C za 24 hodín.

Konkurenti udávali priemerný príkon a spotrebu pri 25°C. Mechanické porovnávanie prospektových údajov v obchodných kruhoch, znevýhodnilo výrobky Calex. Neústupčivosť orgánov mal eliminovať novozavedený termín: „priemerná ročná spotreba“.

Výrobky aj po nábehu sériovej výroby sa nestrácali zo zreteľa konštruktéra. Na základe výsledkov podnikového vývoja, dostupnosti progresívnejších materiálov, ale aj zlepšovateľského hnutia zamestnancov, postupne zlepšovali úžitkové vlastnosti, technológiu výroby a klesali výrobné náklady. Názorne to ukazuje nasledujúca tabuľka.

Porovnanie parametrov chladničiek do domácnosti Maneta a Calex je v nasledujúcej tabuľke:

Chladivá

Pre pochopenie problému, ktorý sa v Továrni na chladničky n.p. riešil aj nezainteresovaným čitateľom, dovoľujeme si uviesť nasledujúce poznámky. Chladivo je látka, ktorá počas cirkulácie v uzavretom chladiacom okruhu, mení svoje skupenstvo následkom zmeny tlaku. Odoberá teplo z chladeného priestoru a odovzdáva odobraté teplo vonkajšiemu okoliu.

Používaný methylchlorid v chladničkách Maneta je horľavý, pri zmiešaní so vzduchom výbušný už nad 6 percent obsahu a je jedovatý. Za prítomnosti vody pôsobí korozívne na sivú liatinu, hliník a zinok. Okrem toho má celý rad nepríjemných vlastností. Preto s veľkou úľavou technická verejnosť privítala novú, umelo vytvorenú skupinu chladív označenú obchodným názvom " FREÓNY ".

Freóny sú fluorchlórové deriváty parafínových uhľovodíkov, metanu, etanu, propanu atď. Vodík je v týchto uhľovodíkoch nahradený atomami fluóru a chlóru. Takto vzniká veľká skupina látok s rôznymi vlastnosťami, medzi nimi i chladivá. Všetky druhy freónov majú komplikované chemické názvy a preto bol zavedený jednoduchší systém ich identifikácie - číslovanie freónov. Freóny metanového radu sú označené dvojmiestným číslom a sú známe ako R11, R12, R13 atď. Pre domáce chladničky bol použitý R12. V Československu sa začal vyrábať v Ústí n. Labem, pod značkou Ledon 12.1

Freón 12

V rokoch konštrukcie prvých chladničiek Calex považovali freón 12 skoro za ideálne chladivo. Spĺňalo všetky základné požiadavky kladené na funkciu, bezpečnosť a spoľahlivosť chladiacich zariadení. R12 je chemicky stály, má dobré termodynamické vlastnosti, je chemicky neutrálny voči väčšine používaných materiálov, najmä však je :

  • nehorľavý,
  • nevýbušný,
  • hygienicky neškodný,
  • obchodne a ekonomicky dostupný.

Freón 12 v týchto smeroch nemal konkurenciu. Na trhoch v USA sa objavil krátko pred 2. svetovou vojnou. Po vojne R12 vytlačil všetky používané chladivá vo výrobe domácich chladničiek. O ekologických problémoch freónov s obsahom chlóru, sa začalo diskutovať oveľa neskôr. V tom čase sa o týchto problémoch nevedelo a neboli ani prostriedky na skúmanie takéhoto javu.

Použitie freónu 12 v chladiacej jednotke nebolo jednoduché. Musel sa použiť hermetický kompresor a na škrtenie, kapilárna rúrka, s vnútorným priemerom okolo 0,6 mm a dĺžkou cca 2 metrov. Tým stúpla náročnosť na zníženie obsahu voľnej vody v chladiacom okruhu. Stačí, aby sa vytvoril v kapilárnej rúrke 5 mm špunt z voľnej, zamrznutej vody cirkulujúcej v chladiacom okruhu a funkcia okruhu sa preruší. Pre názornosť je to necelý jeden milimeter kubický vody (necelý miligram).

Zabezpečenie spoľahlivej funkcie chladenia si vyžiadalo vyvinúť špeciálne postupy vysušovania elektromotora, kompresora a ostatných uzlov chladiaceho okruhu zvlášť a v zostave. Boli vyvinuté sušiace stanice pre dosušenie oleja a chladiva. Napriek takýmto mimoriadnym opatreniam, zbytková voda v chladiacej jednotke zostávala blízko kritickej hodnoty. Do okruhu začali pridávať "tekutý sušič".

Bol to roztok na báze methylakoholu, ktorý znižoval bod tuhnutia voľnej vody pod výparnú teplotu chladiva. Malo to nevýhodu, voľná voda síce nezamrzala, ale cirkulujúci roztok bol agresívny a napadal vinutie elektromotoru. Použitie pevného sušiča zo silicagelu bolo málo účinné. Na dovoz molekulového sita bolo embargo. Pomoc prišla z Chemických Závodov J. Dimitrova Bratislava (predtým Dynamitka) a Slovnaftu Bratislava. Vyvinuli molekulové sitá Nalzit 4a, ktoré voľnú vodu spoľahlivo zachytávali. Použitie molekulových sít si taktiež vyžiadalo vývoj technológie výroby sušičov. Všetky tieto procesy v technických útvaroch Továrne na chladničky, Zlaté Moravce zvládli.

Kontrola a evidencia chladničiek Calex

Na chladničky Calex, ako sme už povedali, bola Továreň na chladničky donútená poskytovať 5-ročnú záruku na funkciu chladiacej jednotky, 6 mesiacov na ostatné časti chladničky a ešte 1,5 roka predpredajnú záruku na celú chladničku. Predpredajná záruka v prvých desaťročiach bola minimálne využívaná. Veľmi vážnu úlohu zohrala koncom sedemdesiatych rokov, keď v plánovanom hospodárstve sa prejavila nadvýroba chladničiek. O tom však neskoršie.

Zákonom bolo stanovené, že záruka sa počíta dňom predaja. V prípade poruchy, od posledného servisného zákroku. To znamenalo, že keď oprava chladničky prebehla koncom piateho roka, tak sa záruka predlžovala na ďalších päť rokov a potom znovu a znovu.

Právnici to nazvali „ večná záruka“. Boli „vychytralí“ zákazníci, ktorí tento zákon využívali a nielen pri chladničkách. Našťastie „večná záruka“ trápila aj ostatné podniky. Zákon bol novelizovaný tak, že sa poskytuje na výrobok záruka 6 mesiacov a ďalej sa môže poskytnúť bezplatný servis. Calexu to vyhovovalo.

Záruka teda nútila podnik pred expedíciou dôsledne preveriť funkciu chladničiek. Tú mala v kompetencii výrobná a výstupná kontrola. Previerka pozostávala z kontroly kompresora, sústroja a chladničky samotnej.

Sústroje (chladiace hermetické jednotky) po montáži boli skúšané na hermetičnosť tlakom suchého vodíka, neskôr dusíka vo vodnom kúpeli. Po naplnení olejom a chladivom bola hermeticky uzatvorená plniaca rúrka a sústroj bol skúšaný na zábehu 24 hodín. Počas skúšky bol výparník vložený do tepelne izolovaného púzdra (vaku). Počas zábehu sa kontrolovala teplota na výparníku, príkon elektrickej energie a rozbehy pri hraničných napätiach. Vyhovujúce sústroje s kontrolnou kartou odchádzali na montáž, nevyhovujúce na opravu.

Vyrobená chladnička sa podrobila skúške elektrickej pevnosti napätím 1500 V a potom sa zabehávala 24 hodín. Počas zábehu sa merala spotreba elektrickej energie posledné tri hodiny a teplota v chladničke pri predpísanej teplote okolia. Pred balením prebiehala vzhľadová kontrola a kontrola kompletnosti výbavy. Všetko sa zaznamenávalo na kontrolný list chladničky i s podpisom pracovníka. Na záver bolo chladničke pridelené výrobné číslo a záručný list s dokumentáciou.

Obchodná organizácia doplnila do záručného listu meno, adresu kupujúceho a dátum predaja, meno predavača a adresu predajne. Zákazník bol povinný poslať kópiu vyplneného záručného listu do Zlatých Moraviec.

Kontrolný lístok chladničky, sústroja a kópia záručného listu sa archivovali spolu, kompresor zvlášť. S každou reklamáciou boli archivované doklady konfrontované. To umožnilo štatistické vyhodnocovanie porúch, najmä ich druh, množstvo, poradie a stanoviť príčinu. Toto opatrenie sa ukázalo ako zvlášť účinné najmä v dobe, keď záručné opravy začala vykonávať Kovoslužba.

Organizácia tejto činnosti je spojená s osobou Vojtecha Olivu, Pavla Masára, Jozefa Janáka a kontrolórov Ing. Štefana Šišmiča, Juraja Húsa, Emílie Barniakovej, Filipa Vranu a ďalších. Využitie štatistických údajov prinášalo pomerne rýchle odstránenie poruchy a značný ekonomický efekt. Ukazujú to nasledovné príklady.

Krehký lom

Sústroj s kompresorom KZA 10 bol vybavený unikátnym doskovým zrážnikom. Kanály pre prietok chladiva boli vylisované na plechovom liste, prikryté druhým listom a zvarené švom. Bol to účinný a technologicky jednoduchý zrážnik. V priebehu prevádzky chladničky sa začal na ňom objavovať „krehký lom“ v miestách švových zvarov. Plechy sa oddelili, vyduli a vyradili celý zrážnik. V tom čase tento proces ešte nebol všeobecne známy (tento proces „krehký lom“ oveľa neskôr vyradil z činnosti prvé vráta vzdúvadiel v Gabčíkove). Rýchlym objavením chyby a následnou rekonštrukciou zrážnika sa vyhlo havárii výroby a veľkým finančným stratám.

Unikanie chladiva

Druhým príkladom môže byť porucha, ktorú technici zo Zlatých Moraviec očakávali a napriek tomu, pre tvrdohlavosť nadriadených orgánov regulujúcich používanie materiálov, jej nemohli predísť. Zo začiatku výroby hermetických sústrojov, ale najmä v roku 1958 sa hromadnou poruchou stalo unikanie chladiva z hermetického systému cez spájkované spoje mosadzou. Štatistika ukazovala a neúprosne vyčislovala potrebné náklady na jej odstránenie. Ako sme uviedli, EZÚ Praha pri udeľovaní značky dbal na kvalitu výroby a zabezpečenosť servisu. Na základe štatistických údajov odobral chladničkám značku, bez ktorej sa nesmeli expedovať. Kvalitu spájkovaných spojov zabezpečovali strieborné spájky s vysokým obsahom striebra. Ich použitie vo výrobe chladničiek nepovolila Štátna banka. A tak ušetrené korunové náklady vyvolali stotisícové straty. EZÚ bol neúprosný. Banka musela povoliť používanie strieborných spájok. Zároveň na kontrolu tesnosti spájkovaných a zváraných spojov bol použitý halonový detektor s citlivosťou 0,5 gramu chladiva R12 za rok (náplň chladiva v sústroji bola 120 – 140 gramov). Tým bola porucha odstránená. Aj neskoršie pokusy zlepšovateľov, prípadne neznalých technológov nahradiť strieborno-kadmiové spájky skončili s neúspechom. To isté platí aj pre totálne neodborné zásahy nadriadených orgánov do technickej časti výroby, ktoré spôsobovali katastrofy materiálne ale aj ľudské.

Uvedená archivácia výrobnej, obchodnej a servisnej dokumentácie a rozbor príčin porúch bol jedným z najdôležitejších nástrojov v Továrni na chladničky n. p. pri zvyšovaní kvality výroby a výrobkov.

Prvé kroky chladničiek Calex do sveta

Vybavenosť domácností chladničkami v ČSR koncom päťdesiatych rokov 20. storočia dosahovala porovnateľnú úroveň s niektorými vyspelými štátmi a niektoré dokonca (napr.Francúzsko) i predstihovala. Prispela k tomu výroba kompresorových chladničiek v Továrni na chladničky, n. p. Zlaté Moravce, ale aj výroba absorpčných chladničiek v Elektrosvite n. p. Nové Zámky, ktorý čo do počtu vyrobených kusov, v tom čase, držal krok so Zlatými Moravcami. V susedných krajinách sa chladničky prakticky ešte nevyrábali a len zriedka sa objavovali na trhu.

Vo východných krajinách sa kompresorové chladničky nevyrábali, popravde povediac, intenzívne sa tam výroba týchto chladničiek pripravovala a Továreň na chladničky im intenzívne pomáhala. Nemeckej demokratickej republike pri konštrukcii a výrobe kompresorov a chladničiek, Poľsku pri kooperačnej výrobe chladničiek, Maďarsku, Bulharsku a Sovietskému zväzu odovzdávaním skúseností z výroby kompresorov a chladničiek. Hovorilo sa tomu vedecko-technická spolupráca. Na kratších, alebo dlhších stážach sa vystriedali v Zlatých Moravciach technici z mnohých ďalších krajín z Európy, Afriky a Ázie.

Chladnička Calex 200, ako sme už uviedli, bola v tom čase luxusným výrobkom. Úspešne absolvovala celý rad medzinárodnych výstav, veľtrhov a zostávalo len otázkou času, kedy bude uvoľnená aj pre zahraničný obchod. V Zlatých Moravciach to očakávali a pripravovali sa na zahájenie exportu.

Vo vtedajšom Československu bolo zvykom, že výrobky určené na export mali obyčajne zvláštne (luxusnejšie) vybavenie, boli v nich použité kvalitnejšie materiály a venovala sa im zvláštna pozornosť počas výroby. Občas, pri neúspešnom obchode sa tieto výrobky objavili aj na domácom trhu, kde boli veľmi vyhľadávané. Vžil sa pre ne názov „výrobky s exportným prevedením“. V Zlatých Moravciach bolo rozhodnuté, že výrobky pre export budú vybraté len na základe vzhľadovej kontroly, predĺži sa doba zábehu na 24 hodín a oddelí sa archivovanie výrobných kariet týchto výrobkov.

Export do Východného Nemecka a Poľska

Prvá dodávka kompresorových chladničiek Calex 200 sa uskutočnila v roku 1958 v počte 2000 kusov do Východného Nemecka. Výrobky v Zlatých Moravciach preberala zvláštna organizácia pre kontrolu exportovaných tovarov Inšpekta Praha. Výrobky boli vyexpedované a s napätím sa v Zlatých Moravciach očakával výsledok. Bolo ticho. Zákazník bol spokojný. Objednávky sa opakovali až do skončenia výroby chladničky Calex 200 v roku l963. Dvestovky (tak ich nazývali v továrni) si získali aj zákazníkov v Nemecku.

Začiatky exportu chladničiek Calex 200 do Poľska boli dramatickejšie. Po úspešných dodávkach týchto chladničiek do Nemecka, nik takýto vývoj neočakával. Prvé dodávky chladničiek Calex 200 sa uskutočnili spolu s dodávkami chladiacich hermetických jednotiek (sústrojov) AZ-6-90, AZ-9-90, B-Z-9-90, ktorými boli vybavené prvé poľské kompresorové chladničky vyrábané pod značkou Foka v Polare Wroclaw a Sylesia v Hute Sylesia Rybnik.

Pred zahájením dodávok bola v Zlatých Moravciach vyše 30 členná skupina technikov z Poľska na trojmesačnom školení. V podniku mali všade otvorený prístup. V Továrni na chladničky sa vtedy vývoj, okrem iného, intenzívne zaoberal problematikou hlučnosti, budovalo sa laboratórium na meranie hlučnosti a konali sa prednášky pre zamestnancov. S odchodom tejto prvej skupiny bola vyexpedovaná aj prvá dodávka s vyše 1500 ks chladničiek Calex 200.

Aké bolo však prekvapenie, keď poľský PZO Univerzal Waršava reklamoval celú dodávku chladničiek ako hlučnú a žiadal neúmerne vysokú zľavu ceny. Reklamácia prebehla na úrovni vlád a v Zlatých Moravciach vyvolala zdesenie. Univerzal kalkuloval s dvomi skutočnosťami. Prvá, že naozaj v Zlatých Moravciach riešia problém hlučnosti a druhá, pre dnešnú generáciu skoro nepochopiteľná, že zahraničné cesty technikov sa museli plánovať rok vopred. Vybaviť výnimočné služobné cesty pre technikov trvalo obyčajne ešte dlhšie, ako bola dohodnutá doba pre vybavenie reklamácie. Tu nám pomohla náhoda.

Vlády oboch krajin dohodli po prvý raz turistický bezvízový styk občanov na turistickú doložku. To v Zlatých Moravciach využili. Zástupcovia Továrne na chladničky (Dr. Jozef Pecho, Ing. Oldřich Cabalka a Ing. Benedikt Manek) sa objavili za 10 dní od podania reklamácie v kancelárii generálneho riaditeľa PZO Univerzal. Zdesenie pre zmenu zavládlo vo Waršave. Bolo dohodnuté, že rokovanie sa uskutoční na druhý deň. Delegácii umožnili prehliadku Waršavy, ktorá vtedy ešte len povstávala z ruín Druhej svetovej vojny.

Na rokovaní generálny riaditeľ priznal, že ich neočakávaná návšteva zaskočila a nemôže predložiť ku kontrole žiadnu chybnú chladničku. Priznal, že všetci zákazníci (rozumej verchuška) chladničky rozobrali a nikto žiadnu chladničku nereklamoval. Ospravedlnil sa a stiahol reklamáciu v plnom rozsahu.

Zápis z prvej „turistickej cesty“ uspokojil situáciu v Československu, aká bola odozva v Poľsku dodnes nevieme. Od tých čias medzi Továrňou na chladničky - Calexom a poľskými odberateľmi zavládli korektné vzťahy. Aj oprávnené reklamácie sa obyčajne riešili priamo medzi podnikmi. Neskôr sa využívali ako dôvod pre priateľské návštevy zamestnancov. Aj také časy boli.

Chladničky Calex 200 boli expedované aj do bývalého Sovietskeho zväzu
V dobovej literatúre sa o tomto období píše:

„Vývoz našich chladničiek až do roku 1958 bol iba niekoľko desiatok, prípadne stoviek kusov ročne. Rok 1959, pri vzraste výroby oproti roku 1951 viac než dvanásťnásobnom, tvorí export už 8% z celkovej výroby domácich chladničiek . V roku 1960 je už export pri našom ďalšom prudkom raste výroby 16 % z jej celkového objemu. Po prvý raz sa začína prejavovať aj export našich agregátov (sústrojov) a expozícia výrobkov na rozličných veľtrhoch a výstavách doma i v zahraničí. Začínajú prichádzať do nášho podniku vážne obchodné návštevy, …

… Naša domáca chladnička pri sústavnej starostlivosti rýchle vyrastá z detských chorôb a svojimi technickými parametrami sa blíži dobrej svetovej úrovni. …“ V roku 1965 export výrobkov Calex n. p. Zlaté Moravce dosiahol 35 % z celkovej výroby.

Použitá literatúra :

  1. Alois Chudoba: Chladiva, Sborník chladicí techniky, SNTL Praha, 1955.
  2. 10 rokov TONACH - Calex Zlaté Moravce, 1960
  3. 10 rokov Calex , Zlaté Moravce, l960.
  4. S-300 - Návod na obsluhu
  5. človek – technika – umenie, katalóg výstavy, Calex, 1970.
  6. 40 rokov Calex š.p. Zlaté Moravce, Calex, š.p. Zlaté Moravce, 1990
  7. Obchodná dokumentácia Calex n.p. Zlaté Moravce.
  8. Archív autora

Kategórie dokumentu