Seminár veľké tepelné čerpadlá

Seminár veľké tepelné čerpadlá

16.1.2020 SZ CHKT Šamorín

Štatistika tepelných čerpadiel, klimatizácií
Zelená domácnostiam II
Operačné programy
Nulové domy a TČ
Kontroly energetickej efektívnosti klimatizácie a tepelných čerpadiel

Štatistika oznamovania na www.szchkt.org

podľa druhov tepelných čerpadiel si vyžaduje od oznamovateľov, aby správne určovali výkon tepelných čerpadiel a správne zaraďovali tepelné čerpadlá najmä medzi priemysel a služby v súvislosti s priznaným počtom prevádzkových hodín najmä vo vzťahu ku reverzibilným okruhom.

Potrebné je tiež dostať do systému tzv. prírodné chladivá, ktoré nie sú medzi F plynmi. Sem patria najmä amoniak, oxid uhličitý a čisté uhľovodíky.

Dovozcovia a výrobcovia tepelných čerpadiel sú najskúsenejšou skupinou odborníkov, ktorí sú schopní s prijateľnou presnosťou údaje do oznamovacieho systému vkladať. Ide o skupinu odborníkov, ktorú je možné príležitostne školiť, osloviť a tak údaje v budúcnosti spresňovať.

Podiel TČ na príspevku do OE v rámci záväzkov SR v KEB

Tepelné čerpadlá sú významným hráčom

Celkový záväzok SR pre rok 2020 je 683 ktoe čo je 16,31 PJ. Ak zoberieme odhadované prínosy jednotlivých zariadení (SK, GTE, Biomasa), voči štatisticky zistenému prínosu z TČ potom pomery v percentách sú nasledovné:

Celkom 16,31 PJ 10 0%
SK + GT <1 PJ 5 %
Biomasa 14,84 PJ 87,8 %
TČ<1,177 PJ 7,2 %

7 % podiel, potencionálne až 10 % ný, robí z TČ významného hráča medzi technickými zariadeniami, vzhľadom na limitované možnosti najmä biomasy i ostatných zariadení.

Operačné programy a zelená domácnostiam

Naše firmy síce nie sú poberateľmi dotácií, ale sú v kontakte s tými, ktorí sa rozhodujú o svojich energetických stratégiách, riešia problémy energetickej náročnosti budov, zabezpečenia vysokúčinnej kogeneračnej výroby tepla a elektriny, energetickej efektívnosti priemyselnej výroby a podobne. Súčasnosť je nabitá ponukou dotácií a na druhej strane chýbajú správne energetické stratégie, ktoré by vyústili do projektov. Tlak právnych noriem je značný a majitelia musia konať. Ak sa rozhodnú pre tepelné čerpadlá, chybu rozhodne neurobia. Na pomoc im prichádza naša publikácia o veľkých tepelných čerpadlách.

Roky 2019-2020 až 2030

Oproti roku 2019 sú zmeny napríklad výška podpory v programe sa znížila z 200 na 20 tis €, čo už je veľmi prijateľné pre podporu TČ napríklad obecných budovách. Treba vnímať rozdiel štátnej pomoci medzi oprávnenými žiadateľmi a to:

podnikateľmi a
organizáciami, ktoré netvoria zisk a ak sa vyskytne, tak sa napríklad odvádza do štátneho rozpočtu.

Tiež veľmi dôležité je, či podporené projekty generujú príjem a tiež žiadatelia musí byť mimo BSK.

Bude záležať na pôvode elektriny?

Slovenská elektrina vyrábaná prevažne z jadra, vodnej energie je nízko emisná. Avšak v prípade dovozu elektriny z Česka, Poľska môže ísť o vysoko emisnú elektrinu a to môže ovplyvniť dotácie na TČ.

Zaujímavá možnosť by mala byť zamýšľaná podpora súčasne fungujúcej fotovoltaiky a klimatizácie, pod ktorou by sa mali tiež rozumieť reverzibilné tepelné čerpadlá podľa Rozhodnutia EK z marca 2013, ktoré sú síce prednostne určené na chladenie, ale v prechodných obdobiach na jar, na jeseň aj vykurujú. Naopak kotly na biomasu by sa podporovať nemali, pretože emitujú pevné častice.

Zmysel štátnej pomoci a oprávnené výdavky

Štát podporuje energeticky efektívne riešenia s využitím obnoviteľnej energie na základe energetického auditu podľa zákona 321/2014 § 13. Rozdielne podporuje rozpočtové, neziskové organizácia a podnikateľov tvoriacich zisk. Kým v prípade rozpočtových organizácií hradí vysoké percento z celkových nákladov, v prípade podnikateľov 60 percent, ale z rozdielu nákladov lacnejšieho menej ekologického riešenia s fosílnymi palivami voči riešeniu napríklad s tepelným čerpadlom.

Rozdiel nákladov alebo referenčné výdavky

Pri rozdiele nákladov sa vychádza z úvahy, čo by spravil podnikateľ, ak by dotáciu na tepelné čerpadlo nezískal. Predpokladá sa, že by i investoval by do lacnejšieho riešenia, ktoré môže byť ale ekologicky horšie. Napríklad rozdiel oprávnených nákladov medzi riešením s plynovým kotlom a tepelným čerpadlom bude 20000 €. Podnikateľ môže od štátu dostať 60 % a teda 12000 €.Tak ho štát podporí, aby investoval do drahšie ekologické zariadenia. Keďže obe náklady môžu byť rovnaké, žiadosť o podporu nemusí mať zmysel.

Ak prijímateľ nevie preukázať výdavky na podobnú menej ekologickú realizáciu potom môže použiť rozdiel voči referenčným nákladom, napríklad 175 € na kWh inštalovaného tepelného výkonu, ktoré sú na rôzne technológie uvedené v podmienkach výzvy.

V novej výzve de Minimis v celkovom objeme 10 mil. € min podpora je 20 tis. € a max 2 mil. € na projekt. Ak sa peniace nevyčerpajú na dotácie na teplo, použijú sa tam, kde žiadostí je viac.

Existuje aj nová výzva 59 de Minimis na zníženie energetickej náročnosti, kde štát môže dotovať 60 % oprávnených nákladov do výšky od 20 do 200 tis € pozor platí to na na jeden podnik v rozmedzí troch rokov.

Splaškové vody

Teplo z kanalizácii bude dotované až po roku 2021, kedy sa predpokladá transpozícia Smernice 2018/2001/EÚ z 11.12.2018. Ak by to bolo Nariadenie, platilo by okamžite.

Kto tvorí operačné programy?

Ich vykonávateľom je SIEA, tvoria sa však na Úrade vlády v spolupráci najmä s MH a s MŽP s cieľom zabezpečiť ekologickejšiu Európu. Najskôr sa tvorí partnerská dohoda medzi ÚV SR a EK. Potom sa vytvárajú tzv monitorovacie výbory pripravujúce operačné programy, kde sa prizývajú Komory Zväzy, ... a nakoniec je to vyhlasovanie výziev.

Pravidlá štátnej pomoci sa budú sprísňovať

EK má snahu obmedzovať prideľovanie nenávratných príspevkov a skôr poskytovať tzv mäkšie úvery alebo štátne garancie na úvery, ..

Môžu dostať na maslo ale nie na chleba

Ak si požiada obec o dotáciu na tepelné čerpadlo, môže ju od štátu dostať, ale nedostane podporu napríklad na rozvody. Obciam to často pripadá, že na maslo dostanú, ale na chleba nie. Je to jeden z dôvodov, prečo žiadostí o príspevky je pomerne málo. Peniaze na podporu výroby tepla sa nevyčerpajú a použijú v inom sektore.

Všímajte si dotačné programy OP KŽP

Podpora pre tepelné čerpadlá prostredníctvom

OP KŽP – dopytovo orientované projekty sa nevzťahujú na BSK

PO4 Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch výzvy:

61. Výzva zameraná na Výstavbu zariadení na využitie vybraných druhov OZE – OPKZP-PO4-SC411-2019-61 otvorená od 18.12. 2019 do 30.6.2020
59. Výzva zameraná na Zníženie energetickej náročnosti a zvýšenie využívania OZE v podnikoch – OPKZP-PO4-SC421-2019-59 od 18.12. 2019 do 30.4.2020
46. výzva zameraná na Zníženie energetickej náročnosti a zvýšenie využívania OZE v podnikoch rekonštrukcia a modernizácia existujúcich energetických zariadení za účelom zvýšenia energetickej účinnosti a zníženia emisií skleníkových plynov; Oprávnení žiadatelia mikro/malé/stredné podnikyštátnej pomoci NFP 45% (veľký podnik) 50 % (MSP) oprávnených výdavkov. Platná od 20.12. 2018 do 30.4.2020.

Je zrejmé, že výzvy končia

V prvej polovici roka 2020 a musia byť zmluvne uzavreté. Realizácia však môže pokračovať podľa zmluvy. Ako budú výzvy pokračovať, to už nastaví budúca vláda.

Oprávnení žiadatelia – mimo schému štátnej pomoci (95-100% z oprávnených výdavkov) výlučne za predpokladu, že nevykonávajú hospodársku činnosť súvisiacu s predmetom projektu
Oprávnení žiadatelia – schéma štátnej pomoci (60% z oprávnených výdavkov)

Podpora výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov. [OZE]

4.2. Podpora energetickej efektívnosti a využitia energie z obnoviteľných zdrojov v podnikoch. [PODNIKY - OZE]
4.3 Podpora energetickej efektívnosti a využitia energie z obnoviteľných zdrojov vo verejných infraštruktúrach, vrátane využitia vo verejných budovách. [BUDOVY - OZE]
4.4. Podpora nízkouhlíkových stratégií pre všetky typy území, zvlášť mestských oblastí, vrátane podpory trvalo udržateľnej mestskej mobility a zmiernenie relevantných adaptačných opatrení. [STRATÉGIE - OZE]
4.5. Podpora využitia vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla založenej na dopyte po využiteľnom teple. [SCZT]

Zvýhodňované budú projekty,

ktorých realizácia bude viesť k vyššiemu využitiu tepla v zariadeniach KVET,
ktoré dosiahnu najnižšie hodnoty investičných výdavkov na produkciu energie (EUR/MWh), a projekty, ktoré dosiahnu najnižšie hodnoty investičných výdavkov na predpokladaný objem úspory skleníkových plynov (EUR/CO2),
ktoré sú súčasťou stratégie udržateľného rozvoja miest, alebo regionálnej integrovanej územnej stratégie alebo nízkouhlíkových stratégií pre všetky typy území, najmä pre mestské oblasti,
podporené budú najmä komplexné projekty výstavby zariadení na využívanie OZE s inteligentným riadením výroby a spotreby energie, v ktorých bude uprednostnená lokálna spotreba vyrobenej energie v reálnom čase alebo prostredníctvom akumulácie.

Zelená domácnostiam – tepelné čerpadlá dominujú

Už je naštartovaná zatiaľ stále starým postupom cez výzvy bez zásobníkového systému. Pripravovaný je zásobníkový spôsob, v ktorom by malo stačiť, ak sa žiadateľ raz zaeviduje. Finančné prostriedky, však nemusí dostať hneď, čo môže byť v konflikte s realizáciou inštalácie. Mal by sa preto v budúcnosti brať do úvahy termín žiadosti a nie termín pridelenia dotácie a umožnila sa tak plynulá realizácia stavby. Zatiaľ sú výzvy vyhlasované pravidelne samostatne pre tepelné čerpadlá podľa poradia metódou FIFO. Platnosť poukážky je 3 mesiace od dátumu vydania. Podrobnosti nájdete na

www.siea.sk na zelená domácnostiam.com.

Pilotný projekt Zelená domácnostiam II v rámci operačného programu Kvalita životného prostredia v celkovej sume 48 mil. € na roky 2019-2023 s plánovaným inšt. výkonom 140 MW podporuje výrobu a distribúciu energie z OZE pre cieľovú skupinu v rodinných domoch. Bytové domy sa javia ako problematické vzhľadom na dosahovanie súhlasu všetkých obyvateľov a podielu podnikateľov v daných priestoroch.

Výsledky podpory pre tepelné čerpadlá sú pozitívne. Inštalovaný výkon a preplatené príspevky ku 31.12.2018 sú na obrázkoch pre počet inštalovaných TČ 5242 ks

Kontroly klimatizačných a vykurovacích zariadení

V roku 2020 stále platí zákon 314/2012 Z.z.

Pripravená je novela zákona 314/2012 Z.z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti. Bude sa vzťahovať na:

Vykurovacie systémy s menovitým výkonom nad 70 kW
Klimatizačné systémy s menovitým výkonom nad 70 kW

Výkony sa však budú spočítavať. To znamená ak budú v budove dva systéme po 40 kW, tak kontrola bude povinná. Do vykurovacích systémov patria aj tepelné čerpadlá, ktorých kontroly môžu vykonávať Tí, ktorí majú osvedčenia na vykurovacie systémy. Tí čo majú na klimatizačné systémy sa môžu doškoliť. Nad menovitý výkon 290 kW bude povinný BMS. Pod výkon 290 kW síce BMS nebude povinný, ale v prípade, že bude, nebudú musieť byť vykonávané pravidelné kontroly energetickej efektívnosti.

Viac informácií nájdete v časopise Správy 03/2020